Cor Vasa 2002, 43(7-8):336-343

Liečba chorých s akútnym infarktom myokardu vhodných na trombolytickú liečbu

Stanislav Cagáň^1,2,*, Zuzana Moťovská², Oľga Jurkovičová³, Soňa Wimmerová¹, Ivana Besedová^1,2, Tomáš Trnovec¹

¹ Ústav preventívnej a klinickej medicíny

² I. Interná klinika Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny

³ IV. Interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava, Slovenská republika

Cieľ práce:
Zistiť počet chorých s akútnym infarktom myokardu (AIM), u ktorých sa na základe anamnézy a EKG dá urobiť včasná diagnóza AIM, a u chorých s AIM vhodných na trombolytickú liečbu (TLL) analyzovať údaje o realizácii TLL a o nemocničnom oneskorení.


Súbor pacientov a metódy:
Projekt sa realizoval ako prospektívna multicentrická štúdia. Nezávislý audit a zber údajov sa urobil u 3 123 chorých s AIM na 66 pracoviskách v období od 16. 9. 1997 do 15. 9. 1998.

Výsledky:
Včasnú diagnózu AIM (ešte pred poznaním sérových markerov nekrózy myokardu) bolo možné urobiť u 1 736 (55,6 %) chorých. Sú to kandidáti na TLL. Vyradením chorých s prednemocničným oneskorením > 12 hodín, 75-ročných a starších a chorých s kontraindikáciami TLL, sme definovali 951-členný súbor chorých vhodných na TLL (30,5 % z 3 123 do súboru AUDIT zaradených chorých). TLL sa realizovala u 706 (74,2 %) z nich (podužívanie TLL). Okrem toho sa realizovala u 16,9 % ostatných chorých (nadužívanie TLL). Medián prednemocničného oneskorenia bol 140 minút. S predlžovaním celkového prednemocničného oneskorenia sa zmenšoval počet chorých s realizovanou TLL. Najviac trombolyzovaných chorých (85,2 %) bolo u tých, ktorí sa dostali do nemocnice do 1 hodiny od vzniku ťažkostí. Medián nemocničného oneskorenia bol 30 minút, avšak len u 61,2 % chorých sa začalo s TLL do 30 minút od prijatia do nemocnice. Významne dlhšie nemocničné oneskorenie sa zistilo u žien, u chorých s anginou pectoris v anamnéze a u chorých hospitalizovaných na všeobecných jednotkách intenzívnej starostlivosti. Najväčšie nemocničné oneskorenie (až 70 min) sa zistilo u chorých s diagnózou suspektného AIM (aj opakovaného) pri prijatí. V porovnateľných podskupinách chorých sa TLL významne menej často realizovala u chorých viac ako 64-ročných, u žien, u chorých s opakovaným AIM, hypertenziou, diabetom a u chorých s edémom pľúc a v šoku. Najmenej často sa TLL realizovala (len u 33,9 % chorých) u chorých s diagnózou suspektného AIM (aj opakovaného) pri prijatí.

Záver:
Analýza TLL u chorých s AIM vhodných na TLL je ukazovateľom kvality liečby. Definovanie nemocných vhodných na TLL výrazne limituje počet chorých s AIM vhodných na TLL, približne na 30 % z celkového počtu do súboru zaradených chorých. TLL sa nerealizuje až u jednej štvrtiny z nich.

Klíčová slova: Akútny infarkt myokardu; Včasná diagnóza; Chorí vhodní na trombolytickú liečbu; Podužívanie a nadužívanie trombolytickej liečby; Audit; Slovensko

Zveřejněno: 1. červenec 2002  Zobrazit citaci