Cor Vasa 2010, 52(4):257-261 | DOI: 10.33678/cor.2010.062

Stabilita AAI/R stimulácie u pacientov s dysfunkciou sínusového uzla - desaťročné skúsenosti

Vladimír Ťažký1,*, Juraj Mistrík2
1 Cardio Clinic, s. r. o., Bratislava
2 Kardiologická ambulancia, Delio, s. r. o., Bratislava, Slovensko

Cieľ: Zistiť, nakoľko je určenie Wenckebachovho bodu (WB) spoľahlivá metodika pre indikáciu AAI/R stimulácie. Zistiť výskyt vzniku poruchy AV vedenia, zmeny prevodovej kapacity AV uzla (WB) po implantácii kardiostimulátora v režime AAI/R. Zistiť výskyt fibrilácie predsiení, flutteru predsiení a iných predsieňových arytmií v sledovanom súbore pacientov. Zistiť nutnosť nasledujúcich hospitalizácií z kardiologických príčin a výskyt komplikácií.

Metodika: V rokoch 1996-2006 sme 104 pacientom indikovaným na implantáciu trvalého kardiostimulátora pre SSS implantovali stimulačný systém v režime AAI/R. V dlhodobom sledovaní zostalo 97 pacientov (62,8 % žien) s priemerným vekom 72,6 roka. Dĺžka sledovania bola 52,9 ± 26,3 mesiaca.

Výsledky: V súbore pacientov sme zaznamenali minimum prípadov vzniku AV prevodovej poruchy. Jeden pacient bol po 19 mesiacoch reimplantovaný pre paroxyzmálnu AF na stimulačný režim VVIR mimo naše pracovisko. Neskôr sme u tohto pacienta opäť pozorovali sínusový rytmus. Úprava stimulačného režimu na DDD po 30 mesiacoch pre paroxyzmálnu AV blokádu III. stupňa bola indikovaná u jedného pacienta. V sledovanom období sme v skupine pacientov nezaznamenali ani jeden prípad vzniku chronickej fibrilácie pred-siení. Výskyt paroxyzmálnej fibrilácie predsiení vyžadujúcej elektrickú kardioverziu sme zaznamenali u jedného pacienta, ktorému sme vykonali dvakrát elektrickú kardioverziu v krátkom časovom intervale. Ostatných päť prípadov paroxyzmálnej fibrilácie predsiení sme riešili medikamentózne. Vo všetkých prípadoch indikovaná liečba bola účinná v prevencii recidív paroxyzmálnej fibrilácie predsiení.
V jednom prípade sme zaznamenali dve krátke epizódy flutteru predsiení v trvaní troch až štyroch sekúnd. V tomto prípade sme medikamentózne neintervenovali.

Záver: Zistili sme veľmi nízky výskyt vzniku AV prevodovej poruchy (jeden pacient). Hodnota WB sa v dlhodobom sledovaní podstatne nemenila. Pacienti s implantovaným AAI/R kardiostimulátorom mali v našom súbore nízky výskyt chronickej (jeden pacient) a paroxyzmálnej (šesť pacientov) fibrilácie predsiení. Výskyt komplikácií bol nízky. Periimplantačné meranie Wenckebachovho bodu sa javí ako vhodná metodika pre indikáciu trvalej AAI/R stimulácie. Predsieňová stimulácia u pacientov so sick sinus syndrómom (SSS) by mala byť viac využívaná ako doteraz.

Klíčová slova: Sick sinus syndróm; Predsieňová stimulácia; Kardiostimulátor; Wenckebachov bod

Zveřejněno: 1. duben 2010  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Ťažký V, Mistrík J. Stabilita AAI/R stimulácie u pacientov s dysfunkciou sínusového uzla - desaťročné skúsenosti. Cor Vasa. 2010;52(4):257-261. doi: 10.33678/cor.2010.062.
Sdílet...
Stáhnout citaci
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Zobrazit celý článek

    Reference

    1. Masamitsu A, Osamu I, Akio Y, et at. Long-term reliability of AAI mode pacing in patients with sinus node dysfunction and low Wenckebach block rate. Europace 2008;10:134-137. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    2. Andersen HR, Thuesen L, Bagger JP, et al. Prospective randomised trial of atrial versus ventricular pacing in sick-sinus syndrome. Lancet 1994;344:1523-1528. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    3. Santini M, Alexidou G, Ansalone G, et al. Relation of prognosis in sick sinus syndrome to age, conduction defects and modes of permanent cardiac pacing. Am J Cardiol 1990;65:729-735. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    4. Rosenquist M, Obel IW. Atrial pacing and risk for AV block: is there a time for change in attitude? Pacing Clin Electrophysiol 1989;12:97-101. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    5. Santini M, Ansalone G, Auriti A. Sick sinus syndrome: natural history before and after pacing. Eur J Cardiac Pacing Electrophysiology 1993;3:220-231.
    6. Brandt J. Permanent atrial pacing: clinical studies, thesis. University of Lund, Sweden, 1991.
    7. Moller M, Arnsbro P. Danish pacemaker and lead register. Odense University, Denmark, 1998.
    8. Andersen HR, Nielsen JC, Thomsen PE, et al. Long-term follow-up of patients from a randomised trial of atrial versus ventricular pacing for sick-sinus syndrome. Lancet 1997;350:1210-1216. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    9. Ťažký V, Mistrík J, Milovský V. AV blokáda ako komplikácia AAI stimulácie. Kardiológia 2003:12 (Suppl.):23S-24S (abstrakt).
    10. Ťažký V, Mistrík J, Milovský V. AAI/R pacing - a temporary or lasting solution. BLL 2004;105:187 (abstrakt).

    Zpět na obsah


    Cor et Vasa

    Vstupujete na stránky určené zdravotnickým odborníkům, a nikoli laické veřejnosti. Stránky mohou obsahovat také informace, které jsou určeny pouze osobám oprávněným předepisovat a vydávat humánní léčivé přípravky.

    Potvrzuji proto, že jsem zdravotnickým odborníkem ve smyslu zákona č. 40/1995 Sb. ve znění pozdějších předpisů a že jsem se seznámil(a) s definicí zdravotnického odborníka.


    Ne
    Ano