Kostné zmeny po transplantácii srdca

Cor Vasa 2004, 45(1):20-23

Kostné zmeny po transplantácii srdca

Viera Spustová^1,*, Kornélia Štefíková¹, Zora Krivošíková¹, Rastislav Dzúrik¹, Mária Noskovičová², Juraj Fabián²: ¹ Ústav preventívnej a klinickej medicíny; ² Slovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava, Slovenská republika

Cieľ štúdie:
Zistiť stav kostnej hmoty, biochemické ukazovatele minerálového metabolizmu a markery kostnej remodelácie u pacientov po transplantácii srdca.

Súbor pacientov a metodika:
Do súboru bolo zaradených 45 pacientov po transplantácii srdca. Sledovali sme základné biochemické ukazovatele minerálového metabolizmu v sére (Ca, Mg, Pi, celková ALP) a moči (Ca, Mg, Pi a ich frakčné exkrécie) pacientov. Funkciu obličiek sme stanovili vyšetrením clearance kreatinínu. Koncentráciu intaktného parathormónu (iPTH) sme stanovili metódou IRMA, koncentráciu osteokalcínu metódou ELISA a koncentráciu N-telopeptidu v moči (NTx) metódou EIA. Koncentráciu 25-OH vitamínu D3 (kalcidiol) sme stanovili v sére pomocou metódy RIA. Hustotu kosti (BMD) sme merali metódou dvojenergetickej kostnej absorpciometrie (DEXA) na prístroji Lunar-DPXL v oblasti krčku femuru a lumbálnej chrbtice (L1-L4). Štatistické vyhodnotenie sme robili v programe Statgraphics Version 5, súbory sme hodnotili t-testom, Wilcoxonovým testom a ANOVOU.

Výsledky:
Koncentrácia Ca, Mg a Pi bola v norme, vylučovanie Ca/24 hodín bolo znížené (2,06 ± 0,20 mmol/d). Aktivita celkovej ALP bola na hornej hranici referenčného rozsahu (2,04 ± 0,19 µkat/l). Priemerné hodnoty iPTH (116,7 ± 10,1 pg/ml), osteokalcínu (55,84 ± 5,19 ng/ml) a NTx v moči (80,88 ± 14,51 nmol/mmol kreatinínu) boli zvýšené. U pacientov bol stredne ťažký deficit vitamínu D (18,6 ± 2,2 ng/ml).
Podľa denzitometrického vyšetrenia malo 46 % pacientov osteopéniu, 27 % pacientov osteoporózu a 27 % pacientov malo normálnu BMD. Nezistili sme koreláciu medzi dĺžkou post-transplantačného obdobia so závažnosťou kostných zmien ani s kumulatívnou dávkou prednizonu.

Záver:
Potvrdili sme, že viac ako 2/3 pacientov po transplantácii srdca má kostné zmeny v zmysle osteopénie, resp. osteoporózy. Na ich rozvoji sa už pred transplantáciou podieľajú viaceré faktory ako fyzická inaktivita, nedostatočná nutrícia, vplyv terapie (heparín, kľučkové diuretiká, kortikoidy), hypogonadizmus, hepatálna stáza, znížená funkcia obličiek, atď. Po transplantácii sa pridáva aj ďalšia imunosupresívna terapia. Je preto naliehavé, aby sa pacientom po transplantácii, ale hlavne už pacientom pred transplantáciou, zabezpečila adekvátna prevencia a terapia týchto zmien.