Cor Vasa 2002, 43(10):401-407

Vzťah amplitúdy komplexu QRS a hmotnosti ľavej komory v iniciálnom štádiu rozvoja hypertrofie ľavej komory u spontánne hypertenzného potkana

Ján Klimas^1,*, Ljuba Bachárová², Ján Kyselovi¹

¹ Farmaceutická fakulta, Univerzita Komenského

² Medzinárodné laserové centrum, Bratislava, Slovenská republika

Cieľ a východiská:
V tejto štúdii sme testovali hypotézu relatívneho voltážneho deficitu (zaznamenaná voltáž QRS pri hypertrofii je nižšia ako sa očakáva) v experimentálnom modeli spontánne hypertenzného potkana (SHR) v počiatočnom období nárastu krvného tlaku.

Materiál a metódy:
V experimente sme použili samcov SHR vo veku 12 a 20 týždňov. V tomto období systolický tlak krvi (sTK) u SHR stúpol z 165 ± 3 mm Hg na 195 ± 11 mm Hg (p < 0,001). Ako kontrolné zvieratá sme použili normotenzné potkany Wistar-Kyoto (WKY) rovnakého veku a pohlavia. Hodnoty sTK u WKY v sledovaných obdobiach sa signifikantne nezmenili (122 ± 8 mm Hg, resp. 130 ± 4 mm Hg). U zvierat sme registrovali ortogonálny elektrokardiogram podľa Franka. Veľkosť maximálneho priestorového vektora QRS (QRS_max.) sme počítali z maximálnych amplitúd X, Y a Z elektrokardiogramov. Hmotnosť ľavej komory (MĽK) sme zisťovali po utratení zvierat. Relatívny voltážny deficit sme kvantifikovali pomocou parametra "špecifický potenciál" (SP), ktorý sme počítali ako pomer QRS_max. a MĽK.

Výsledky:
Hodnoty MĽK u SHR (0,86 ± 0,05 g, resp. 1,05 ± 0,07 g) boli signifikantne vyššie v porovnaní s WKY (0,65 ± 0,07 g, resp. 0,70 ± 0,02 g) a nárast MĽK tesne koreloval s nárastom sTK. Hodnoty QRS_max. však nesledovali nárast MĽK. Nenašli sme signifikantný rozdiel medzi hodnotami QRS_max. u SHR v porovnaní s WKY vo veku 12 týždňov (SHR 12: 0,46 ± 0,05 mV, WKY 12: 0,59 ± 0,14 mV), dokonca hodnoty QRS_max. u SHR boli vo veku 20 týždňov v porovnaní s WKY signifikantne nižšie (SHR 20: 0,44 ± 0,05 mV, WKY 20: 0,74 ± 0,08 mV, p < 0,001). Hodnoty SP boli signifikantne nižšie u SHR v porovnaní s WKY a tento rozdiel sa zvýraznil so zvyšujúcim sa vekom, nárastom sTK a MĽK, t. j. s progresiou rozvoja hypertrofie ľavej komory.

Záver:
Naše výsledky podporujú hypotézu relatívneho voltážneho deficitu pri hypertrofii ľavej komory (HĽK) a sú konzistentné s nálezmi vysokého počtu falošne negatívnych výsledkov pri EKG diagnostike HĽK. Predpokladáme, že môžu prispieť k pochopeniu diagnostickej dôležitosti falošne negatívnych EKG výsledkov, k prehodnoteniu ich významu a využitia pre klinickú diagnostiku a zároveň môžu byť potenciálne informatívne pri hodnotení účinku antihypertenzív na HĽK.

Klíčová slova: Hypertrofia ľavej komory; Spontánne hypertenzný potkan; Elektrokardiografia; Relatívny voltážny deficit; Špecifický potenciál myokardu

Zveřejněno: 1. říjen 2002  Zobrazit citaci