Cor Vasa 2001, 42(3):122-130

Faktory ovplyvňujúce trombolytickú liečbu u chorých s akútnym infarktom myokardu

Stanislav Cagáň^1,2,*, Igor Riečanský³, Oľga Jurkovičová⁴, Soňa Wimmerová², Ivana Besedová^1,2, Tomáš Trnovec²

¹ I. interná klinika Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny

² Ústav preventívnej a klinickej medicíny

³ Slovenský ústav srdcovocievnych chorôb

⁴ IV. interná klinika nemocnice s poliklinikou - Petržalka, Bratislava, Slovenská republika

Cieľ práce:
Zistiť demografické, klinické, situačné, predhospitalizačné a nemocničné faktory, ktoré ovplyvňujú (odďaľujú) trombolytickú liečbu (TLL) a/alebo zmenšujú počet pacientov s TLL.

Metodika:
Štúdia sa realizovala u 3 123 chorých s akútnym infarktom myokardu (AIM) v rámci projektu Audit diagnostického a terapeutického postupu u chorých s akútnymi koronárnymi syndrómami v predhospitalizačnej a nemocničnej fáze (AUDIT). Projekt AUDIT sa realizoval na Slovensku ako prospektívna multicentrická štúdia. Zber údajov sa urobil na 66 pracoviskách (v 64 zdravotníckych zariadeniach) v období od 16. 9. 1997 do 15. 9. 1998. Do súboru boli zaradení chorí prijatí do 96 hodín od vzniku ťažkostí s diagnózou AIM alebo s podozrením na AIM a prepustení s diagnózou prvého/ďalšieho AIM.

Výsledky:
Trombolytická liečba sa realizovala u 1 074 (34,6 %) chorých s AIM (u chorých bez kontraindikácií TLL v 38,4 %). TLL sa robí najčastejšie u chorých, ktorí sa dostali do nemocnice do 2 hodín od vzniku ťažkostí (58,3 % chorých). Prednemocničné oneskorenie, podstatne viac ako nemocničné oneskorenie, odďaľuje začiatok TLL, a tým aj počet chorých s TLL. Medián intervalu od vzniku ťažkostí po začiatok TLL (celkové oneskorenie) bol 185 minút a medián nemocničného oneskorenia (door-to-needle time) 30 minút. Nemocničné oneskorenie je významne dlhšie u chorých s opakovaným (ďalším) infarktom myokardu, anginou pectoris a hypertenziou v anamnéze a u chorých, ktorí boli hospitalizovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) v porovnaní s hospitalizovanými na koronárnej jednotke (KJ). Ďalšie údaje o realizácii TLL svedčia o významných rezervách na zvýšenie počtu trombolyzovaných chorých u viac ako 64-ročných a u žien, u chorých hospitalizovaných na JIS a s opakovaným/ďalším AIM. TLL sa realizovala len u 29,1 % chorých s hypertenziou a u 28,3 % chorých s diabetes mellitus. Len vo veľmi malom počte chorých sa urobila v noci, hlavne medzi 0.00 a 05.59 hodinou.

Záver:
Predložené výsledky predstavujú časť z nevyhnutne potrebných základných údajov na vypracovanie (národného) programu zlepšenia starostlivosti (liečby a prevencie) chorých s AIM s braním zreteľa aj na ekonomické súvislosti.

Keywords: Akútny infarkt myokardu; Trombolytická liečba; Faktory ovplyvňujúce trombolytickú liečbu; Prednemocničné oneskorenie; Nemocničné oneskorenie

Published: March 1, 2001  Show citation